Ako Trump rozbil Nový svetový poriadok

V dnešnom hektickom čase plnom okázalých póz a dymových clôn môže pozornosti ľahko uniknúť súvislosť zásadného významu. Niekedy je to nepozornosťou, inokedy zámerným prekrytím podstatnej udalosti divadlom hraným navonok. To však nemožno povedať o Rade zahraničných vzťahov (CFR), hlavným centrom plánovania globalistického projektu Nového svetového poriadku. V prekvapujúco úprimnom článku na stránkach CFR odhalil Edward Alden hlbšie súvislosti zavedenia ciel Trumpovou Amerikou voči ostatnému svetu. Globalistom naozaj neunikla pointa Trumpovej politiky, ani dôsledky, ktoré so sebou prináša. Článok vykazuje pozoruhodnú mieru sebareflexie, a hoci je písaný z pohľadu zaskočeného globalistu, stojí za to si ho prečítať v plnom znení.

Trump, Čína a clá na oceľ: Deň kedy Svetová obchodná organizácia zahynula

Edward Alden, 9. marec 2018

8. marec 2018 – Deň kedy Svetová obchodná organizácia (WTO) zahynula. 23 rokov a 67 dní od jej založenia, 1. januára 1995. Odpočívaj v pokoji.

Americký prezident Donald Trump nezničil Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) jediným úderom – zavedením ciel na dovážanú oceľ a hliník. WTO umierala pomalou smrťou už dlhú dobu. Napríklad Čína nikdy neakceptovala podmienky organizácie. Jej veľkolepý ekonomický úspech nasledovaním vlastnej politiky, ktorá až príliš často vzdorovala obchodným princípom organizácie, vykonala pre oslabenie legitimity WTO viac ako iné krajiny. Neúspešné jednania Doha Round započaté v 2001, no nikdy neukončené, ukázali, že členské štáty nie sú schopné nájsť kompromis potrebný pre dohodu na spoločných obchodných pravidlách v rámci organizácie WTO. Trump jej už len zasadil posledný úder z milosti.

Súťaživosť

Šokujúce na celej veci je fakt, že to boli práve Spojené štáty – nositelia myšlienky a zakladatelia organizácie WTO – kto vystrelil smrteľnú ranu na WTO. Za posledné štvrťstoročie boli Spojené štáty vedúcou silou a vzorovým príkladom presadzovania myšlienky spoločného obchodu. Takmer vždy dláždili cestu novým pravidlám organizácie, aj keď to neraz znamenalo ťažké rozhodnutia pri hľadaní súladu s právnymi normami na domácej pôde.

Oznámenie Bieleho domu 8. marca vyhodilo všetky plány organizácie WTO von oknom. Trumpova administratíva je pripravená uvaliť clá pod pochybnou zámienkou ochrany národnej bezpečnosti, ktorá opovrhuje ak aj nie samotnými pravidlami, tak prinajmenšom všeobecnými zásadami WTO. Naviac odštartovala úplne voľný vyjednávací proces, kde obchodní partneri budú musieť prichádzať do Bieleho domu vyprosovať si výnimky pre svoj štát, čo je v príkrom rozpore s pôvodnou myšlienkou, že obchodné jednania budú riadené jednotnými medzinárodnými pravidlami a nie ad hoc vyjednávaním.

Aby bolo jasné, nič z tohto ešte nevyhnutne neznamená koniec pravidiel globálneho obchodovania a návrat k obchodným konfliktom z tridsiatych rokov minulého storočia, hoci dnes je svet k tomuto chápaniu bližšie ako v posledných desiatkach rokov. Spojené štáty a ich obchodní partneri po mnoho dekád obchodovali v rámci Všeobecnej dohody o clách a obchode (General Agreement on Tariffs and Trade – GATT, predchodca dnešnej WTO), čo im umožnilo výrazne zvýšiť svoj obchod za oveľa slabších podmienok. GATT síce obsahovala mnoho dohodnutých pravidiel, no žiadny arbitrážny rozhodovací mechanizmus, ktorý by krajiny nútil k ich dodržiavaniu. Rozhodnutia panelov GATT boli krajinami prijímané alebo odmietané s ohľadom na vlastné úzke štátne záujmy. Chaotické kompromisy, ako napríklad svojvôľa Japonska pri obmedzovaní svojho vývozu ocele, automobilov alebo televíznych komponentov do Spojených štátov a Európy, boli celkom bežné praktiky.

Dá sa argumentovať, že starý systém viac vyhovoval politickým reáliám. Vytvorením organizácie WTO sa Spojené štáty a ostatné krajiny pokúsili o nastolenie právne predvídateľného stavu, ktorý by poskytoval istotu globálnemu trhu a jeho schopnosti ešte viac expandovať. Založenie WTO malo za cieľ riešiť obchodné spory spôsobom, ktorý umožňoval takú obchodnú stabilitu, aká bola možná len medzi vyspelými krajinami. Bola to vskutku ambiciózna vízia.

No systému chýbala schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa politickým a ekonomickým okolnostiam, obzvlášť v prípade rastu silných ekonomík tretieho sveta, ako sú Čína a India. Až príliš často rozhodovacie panely WTO ignorovali nástroje, ktoré štáty používali na ochranu svojich záujmov v prípade zvýšenej nezamestnanosti, čo vyvolávalo hnev voličov. Takzvané „ochranné“ pravidlá, zavedené Bushovou administratívou v 2002 na obmedzenie dočasných ciel na dovoz ocele, boli najdôležitejším nástrojom a následné rozhodnutie WTO panelu o jeho zavedení výrazne sťažilo výhrady krajín proti obmedzovaniu ciel. Niet potom divu, že keď Trump hľadal nástroj na zavedenie vlastných ciel, oprášil 56 rokov staré a málo využívané nariadenie (sekcia 232, Trade Expansion Act z 1962) umožniť clá z dôvodu ochrany národnej bezpečnosti.

Spojené štáty a ostatné krajiny robili príliš dlho príliš málo. „Špeciálne ochranné opatrenia“, vyjednané pri prístupe Číny do klubu WTO v 2001 sa v zásade neuplatňovali, okrem jediného prípadu dovozu čínskych pneumatík. A bolo to až počas druhej Obamovej administratívy, kedy Spojené štáty začali toto opatrenie agresívnejšie využívať na obmedzovanie Číny. Iróniou osudu bol posledný prípad Obamovej administratívy prejednávaný na pôde WTO práve námietka voči subvenciám Číny svojim výrobcom hliníka.

Čo sa deje v súčasnosti? Nebožtíkovi s menom WTO bude ešte nejaký čas trvať, pokým vychladne úplne.  Európska únia už prehlásila, že sa bude brániť Trumpovým clám ešte pred zahájením rozhodcovského panelu WTO. Ale prípad sa nedá vyhrať. Ak panel odmietne nároky EÚ, táto iniciuje článok XXI dohody WTO, teda výnimku z titulu národnej bezpečnosti, ktorá umožňuje obmedziť dovoz akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ ide o ochranu vlastnej bezpečnosti. Ak prehrajú Spojené štáty, takmer určite rozhodnutie odmietnu a celý rozhodcovský proces panelu prehlásia za neplatný.

Bez ohľadu na to, aké rozhodnutie bude nakoniec prijaté, boj o clá – na rozdiel od iných veľkých šarvátok za posledné štvrťstoročie – nebude rozriešený v rámci pravidiel WTO. EÚ, Japonsko, Austrália a ďalší budú tlačení do separátnych rokovaní s Trumpovou administratívou, aby dosiahli výhodné podmienky pre svoje krajiny. Kanada a Mexiko, dočasne oslobodené od ciel, budú musieť zase zvažovať aké podmienky a ústupky ponúknu Spojeným štátom na zachovanie si svojho privilegovaného postavenia v rámci dohody NAFTA, ktorej nové znenie sa práve pripravuje.

A to všetko je iba zahrievacie kolo pred ohlasovanou americkou konfrontáciou s Čínou. Trumpova administratíva už jasne vyhlásila, že je pripravená prijať nové clá a investičné obmedzenia smerom k Číne, ako o tom hovorí sekcia 301 prešetrovania čínskych obchodných praktík – ďalší starý zákon, odmietnutý organizáciou WTO už v čase jej založenia. Čína síce môže podať sťažnosť na WTO, ale rozhodnutie bude účinné – ak vôbec – len priamou dohodou medzi účastníkmi, teda Spojenými štátmi a Čínou.

Tento nový prístup by však mohol mať svoj význam, i keď Spojeným štátom by určite viac prospel menej odmeraný postoj k svojim spojencom pred plánovaným útokom na Čínu. Dokonca aj kritici Trumpovej administratívy totiž uznávajú, že problémy s Čínou sa kopili po mnoho rokov a zásahy WTO sa ukázali ako neúčinné. Tvrdší a priamejší zásah by mohol priniesť ovocie.

Ale to všetko by nám nemalo zakryť oči v tom, čo všetko sa stratilo. Organizácia WTO bola korunným šperkom v úsilí vybudovať medzinárodné riadenie – bol to odvážny vizionársky počin zabezpečiť stabilitu a dôslednosť pri obchodovaní medzi národmi. Na krátky čas dal menším krajinám možnosť vyrovnať sa ich mocnejším proťajškom – napríklad malá Antigua a Barbuda mohla úspešne žalovať Spojené štáty vo WTO pre obmedzenie medzinárodného pôsobenia internetových kasín, udržať si rešpekt a vyhrať aspoň skromné odškodné.

Svet sa teraz vráti do starých koľají, kedy si silní budú robiť čo chcú a slabí čo musia. Toto je už dlho realita medzinárodnej politiky a celkom iste dokáže udržať fungujúci systém aj v krajinách čeliacim domácemu politickému tlaku.

Ale niečo dôležité a hodnotné včera zaniklo spolu s výnosom Donalda Trumpa o clách. Organizácia WTO bol nádherný prísľub rozumnejšieho, predvídateľného a spravodlivejšieho svetového ekonomického poriadku. Jej úmrtie by sme mali oplakať.

Globálni plánovači lepších zajtrajškov si uvedomujú, že ich sen sa nezadržateľne rozplýva a svet sa opäť raz vydal svojou vlastnou cestou. Akokoľvek príťažlivé sa nám ich myšlienky môžu zdať, nemôžu obstáť v skúške času. Nemôžu obstáť preto, lebo cenou za ich uskutočnenie je nadvláda „najlepších a najschopnejších“ nad ostatnými. A žiadni takí v skutočnosti nejestvujú.

Trump, China, and Steel Tariffs: The Day the WTO Died, Council on Foreign Relations

Foto so súhlasom pixabay

&#128065 22

Share

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *