Zlatý spodný prúd

gold_stream

Keď vidí hlupák padať lístie, myslí si, že odumiera strom. No múdry vie, že strom sa len zbavuje starej príťaže aby sa mohol na jar prebudiť v novej sile.

Zlato je v posledných dvoch rokoch na zostupe, sprevádzané najnižším pozitívnym sentimentom za posledné roky. Cena klesla pod hranicu 1300 dolárov za uncu, čo bolo na zlatom trhu ešte pred rokom považované za prakticky vylúčené. Väčšina investorov nenachádza rozumné vysvetlenie prečo tomu tak je, avšak prijíma realitu tak ako ju práve vníma. A podľa toho aj koná, mnohí zlato predávajú so stratou aby si zachránili aspoň časť svojich investícií. Aspoň tak to vidia oni.

Keď sa povie „obchodovanie so zlatom“, väčšina ľudí si celkom prirodzene predstaví nákup, predaj a presun zlatých tehál, prútov alebo mincí na iné miesto či do iného trezoru. Tak by to vlastne aj malo byť, veď ak som si zlato kúpil tak si ho nechám doviezť a presuniem na bezpečné miesto niekde na dosah. Ďalšia možnosť je, že si kúpim kontrakt na budúcu dodávku a po uplynutí času sa dodávka uskutoční. V oboch prípadoch som kúpil niečo, čo považujem za hodnotu a čo v konečnom dôsledku skončí dodávkou fyzického kovu. No investori na západnej pologuli vnímajú veci inak, obchodovanie so zlatom vnímajú predovšetkým ako príležitosť zarobiť si peniaze. Miesto so zlatom sa tak obchoduje s derivátmi zlata, teda s peňažnými formami vyrovnania. Často nejde o zlato ako také ale o peňažnú stávku akým smerom sa jeho cena pohne. Ak sa pohne mojim smerom, zarobil som. Rovnako tak by sa dalo stávkovať na zajtrajšie počasie – ak vsadím na zlé počasie a zajtra bude pršať, potom vyhrám vklady tých čo stavili na pekné počasie. Je až prekvapujúce ako sa za posledné desaťročia vytratilo povedomie západného sveta o funkcii a hodnote zlata, ktoré platili po celé tisícročia a to dokonca až do začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia kedy bol dolár ešte oficiálne krytý zlatom podľa dohody z Bretton Woods. Ľuďom však učarovala možnosť získať si veľké prostriedky na pôžičky a dovoliť si to, čo by si inak dovoliť nemohli. Preto si volia vlády, ktoré im ich zaručia v najväčšej miere a za čo najvýhodnejších podmienok. A to aj za cenu, že bude nutné takéto peniaze tlačiť v stále väčšom množstve a ich hodnota bude zákonite klesať. Ústup od zlatého krytia rozbehol špirálu nekontrolovaného míňania a chýbajúcej disciplíny ako na strane vlád tak aj jej ľudu. Papierové meny sa postupne stali elastickým nástrojom motivácií najrôznejšieho druhu, od drobných pôžičiek cez hypotéky až k otvorenému hazardu bánk a veľkých špekulantov v burzových kasínach alebo iných pochybných investíciach. Veď v najhoršom prípade vytlačia centrálne banky toľko nových papierov koľko bude treba a dodajú ich tým, ktorých považujú za strategických hráčov; k nim však bežní ľudia nepatria. Niet divu, že sa celkový svetový dlh vrátane šedého derivátového bankovníctva vyšplhal takmer na biliardu (tisíc biliónov alebo milión miliárd) dolárov. A niet divu ani to, že v tomto opojení všetci zabudli na to čím vlastne zlato je a čo predstavuje.

Centrálne banky západného sveta však dobre vedia, čo zlato znamená. Je ako pohľad do zrkadla, ktoré odhaľuje pravdu taká aká je. Vedia, že ak by zlato vzbudilo prílišnú pozornosť (napríklad celkom zákonitým zvyšovaním svojej ceny v pomere k nekonečnému moru stále pribúdajúcich papierikov) znamenalo by to pre súčasné meny a pre celý finančný systém veľkú hrozbu. Je treba predsa investovať do akcií a do štátnych dlhopisov aby mohol kolobeh pokračovať a nie do zlata, ktoré by takto postupne pohltilo všetky investície a finančné prostriedky a stalo by sa vlastne novým platidlom. Je preto dôležité sympatie k nemu znížiť na minimum a záujem oň nenápadne presmerovať na derivátové divadlo, kde sa opäť točia len stohy papierov, či dnes už vlastne len čísel v počítači. A ak bude treba, cena sa zmanipuluje tak aby sa obchod so zlatom nezdal byť žiadnou veľkou výhrou. Celá hra by tak mohla pokračovať ešte nejaký čas bezo zmien, ľudia by postupne zabudli a všetko zlato by zostalo tam kde treba, bezpečne ukryté pod zámkom centrálnych bánk. Takmer by sa plán podaril… keby tu nebola východná pologuľa.

Na rozdiel od západného sveta, východ nikdy nezabudol čo zlato predstavuje. A celkom určite nie Čína, ktorá je vynálezcom papierových mien a má s ich vzostupmi a najmä pádmi historickú skúsenosť. Vie veľmi dobre, že zlato (a striebro) sú nielen skutočnými peniazmi ale predstavujú koncentráciu bohatstva a moci (to napokon vedel aj zakladateľ novodobého amerického bankovníctva J.P. Morgan so svojim slávnym výrokom: Zlato a striebro sú peniaze, všetko ostatné je úver). Tisícročný duch tu stále vanie silným prúdom, a to aj medzi širokým obyvateľstvom. V čase keď sa cena zlata na svetových trhoch výrazne zníži a sklamaný investor sa začína zbavovať akcií ťažobných spoločností, kontraktov na ‚budúce dodávky‘ či uzatvárať svoje nevýhodné pozície, Číňania sa nadšene a v húfoch rozbehnú nakupovať do zlatníctiev. To preto, že každý z nich sleduje iný cieľ – kým západný investor zbiera žetóny aby si predĺžil pobyt v celosvetovom Las Vegas, ten východný sa naopak snaží ich rýchlo a výhodne zameniť za pevnú menu aby sa zabezpečil do budúcnosti. Vie, že všetky papierové meny doposiaľ v dejinách, bez výnimky, skončili rozpadom. Prvý hľadá rýchly zisk, druhý hľadí do vzdialenejšej budúcnosti.

V ďalšom si ukážeme druhú, odvrátenú tvár zlata, teda skutočné obchodovanie s fyzickým kovom a zistíme aký priepastný rozdiel môže byť medzi fasádou a realitou.

Ázia nakupuje

Od roku 2010, Čína nakupuje zlato a výrazne obmedzuje nákupy amerických vládnych dlhopisov (US Treasuries). V roku 2013 importovala viac ako 1000 ton cez burzu Hong Kong, no predpokladá sa, že rovnaké množstvo prišlo z iných zdrojov mimo oficiálny burzový predaj (nákupy priamo od baní, v ktorých má Čína majoritné zastúpenie, šedé trhy, apod.). Napríklad Veľká Británia dodala minulý rok 1400 ton zlata do švajčiarskych rafinérií na pretavenie zo 100 uncových tehál do kilových zliatkov, čo je typická forma zliatkov pri čínskych nákupov.

Prehľad nákupov minulý rok počas jednotlivých mesiacov cez Hong Kong vyzerá takto:

Import Čína

Okrem toho treba pripočítať domácu produkciu, ktorá celá skončí v čínskej centrálnej banke alebo v malom množstve na domácom trhu, to je okolo 430 ton. To dohromady dáva okolo 2430 ton, čo je takmer celosvetová produkcia za rok 2013 (zhruba okolo 2700 ton).

O Indii sa na začiatku roku 2013 predpokladalo, že by mohla nakúpiť 900 ton ale je otázne či sa takýto nákup uskutočnil kvôli výraznému zvýšeniu importnej dane vládou v zúfalej snahe zabrániť odlivu záujmu o inflačnú rupiu. India sa však nevzdala a naplno rozbehla nákupy na čiernom trhu a pašovanie zlata z Číny, Pakistanu a okolitých krajín. To však nateraz znemožňuje urobiť si hodnoverný obraz o úrovni indických nákupov. Vzhľadom k neprehľadnosti situácie sa oficiálne odhady pohybujú niekde medzi 500 – 700 ton.

Centrálne banky v ostatných krajinách nakúpili zhruba 300 ton a k tomu treba pripočítať nešpecifikované (ale podľa pozorovateľov značné) množstvo mincí, tehličiek a klenotov kúpených veľkými i drobnými investormi.

To dohromady výrazne prevyšuje celoročnú produkciu. Odkiaľ teda prichádza zvyšok?

Zásoby COMEX a GLD fondu výrazne poklesli

Fyzické zásoby hlavnej komoditnej burzy COMEX v New Yorku poklesli v 2013 o viac ako 2,5 milióna uncí, teda necelých 80 ton. Aj keď toto číslo nie je veľké, poukazuje na takmer prázdne rezervy disponibilného zlata pre vyrovnanie (futures) kontraktov. Sotva pol milióna zvyšných uncí nie je takmer nič v merítku celosvetového obchodu, ktorý by mala burza zabezpečovať a predstavuje najmenšie rezervy v dejinách burzy. Bude zaujímavé sledovať aké množstvo a hlavne odkiaľ prídu ďalšie rezervy do COMEX-u.

COMEX Rezerva

Zaujímavejšia situácia je v najväčšom zlatom hedžovom fonde GLD, ktorý spravuje fyzické rezervy pre veľkých investorov i banky. Ako ukazuje graf

GLD Rezerva

od začiatku 2013 došlo viac ako k 27% prepadu rezerv, z 84.6 milióna na necelých 60 milióna uncí, čo dáva úctyhodných takmer 800 ton exportovaných mimo fond. V rovnakom čase západné centrálne banky poskytovali, ako každý rok, fyzické zlato na lízing (ktoré sa takmer isto hneď predalo na voľnom trhu), no konkrétne čísla nie sú verejne dostupné.

Veľké banky nakupujú tiež

Zaujímavá situácia je aj na papierovom trhu futures kontraktov. Ako ukazujú dáta komisie pre obchodovanie komoditných futures kontraktov CFTC (Commodity Futures Trading Commission), štyri najväčšie americké banky na čele s JPMorgan Chase sa po mnohých rokoch stali od júna 2013 čistými nákupcami kontraktov, čo s najväčšou pravdepodobnosťou znamená, že potrebujú nutne doplniť fyzické rezervy. Kontraktami futures sa totiž kupuje budúca produkcia ťažobných spoločností, ktoré takto získavajú finančné prostriedky vopred. Tlak na nízke ceny okrem iného teda znamená, že banky chcú skúpiť budúcu produkciu baní za čo najnižšie ceny.

Veľké banky nakupujú

Nemecké zlato

Nemecko tvrdí, že má 3390 ton zlatých rezerv, z ktorých polovicu drží mimo svojho územia. Viac ako pred rokom oznámila Deutsche Bank, že plánuje priviezť 674 ton z Francúzska a USA späť na vlastné územie. USA súhlasilo ale pod podmienkou, že dodávka z USA (300 ton) sa rozloží na sedemročné obdobie. Dnes, po roku už máme prvé čísla: Nemecko doviezlo dohromady 37 ton, z toho 5 ton (!) z USA. Ak to pôjde týmto tempom, dodávky z FED-u budú miesto pôvodných 7 rokov trvať  60 rokov. Ak sa pozrieme na grafy a čísla vyššie, ľahko pochopíme, že súčasné ironické poznámky o kompletne rozpredanom nemeckom zlate americkým FED-om nie sú vôbec nadsadené. Nie je preto ani divné, že nemecký regulátor BaFin začal prešetrovanie spôsobu ako sa vytvára a fixuje cena zlata (tzv. daily gold price fixing v Londýne), pri ktorom má Deutsche Bank aktívnu spoluúčasť v asociácii niekoľkých ďalších najväčších bánk. BaFin už oznámil, že indície poukazujú na ešte väčší škandál ako bola manipulácia sadzby LIBOR. A úplnou náhodou sa o pár dní neskôr Deutsche Bank rozhodla ukončiť svoju participáciu na fixingu a vystúpiť z asociácie.

Keď sme už pri Amerike, banka JPMorgan Chase predala svoj zlatý trezorový komplex vo svojej centrále v New Yorku… Číne…, a to len pár desiatok metrov od trezorov FED-u. Či tam Číne zanechala aj svoje zlaté rezervy, nevedno ale v každom prípade to Čína nebude mať ďaleko, keď bude treba prevziať aj posledné zvyšky amerického zlata…

Ako vidno, pod zdanlivo pokojnou fasádou ‚medvedieho‘ trhu na papierových burzách tečie dravý spodný prúd, ktorý presúva fyzické rezervy zlata zo Západu na Východ. Nie je jasné ako dlho sa táto fraška bude dať ešte hrať ale keď to celé praskne, je možné, že budeme svedkami najväčšieho nárastu ceny zlata v dejinách ľudstva.

Informácie z článkov Now Is the Time to Buy Gold na Casey Research
ETF.comSilverDoctorsReuters
Foto so súhlasom panupong1982 na FreeDigitalPhotos.net

&#128065 728

Share

One Response to Zlatý spodný prúd

  1. juro píše:

    Cela burza je len spekulacia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *