Umierajúci dolár a nový menový poriadok

Umierajúci dolár a nový menový poriadok

Úlohou rezervnej meny je financovať medzinárodný obchod a fungovať ako uchovávateľ hodnoty pre vlády. Pred druhou svetovou vojnou to bola britská libra ale so zánikom britského impéria stratila libra svoj medzinárodný význam a bola nahradená dolárom. K jeho formálnemu potvrdeniu potom došlo v rámci Bretton-Woodského systému v roku 1944. Všetky ostatné meny boli nezabezpečené, boli však viazané na dolár, ktorý bol viazaný na zlato vo výške 40 dolárov za uncu a mohlo sa s ním platiť v medzinárodnom obchode. Odvtedy sa však mnohé zmenilo a situácia naberá iný kurz.

Eurodolár

S dolárom ako rezervnou menou bolo USA donútené doláre vyvážať. V prvých rokoch po vojne sa to týkalo hlavne Európy a prišiel výraz eurodolár. Znie to skvele – natlačíme peniaze a kúpime si, čo chceme. Ale so „Zlatým oknom“ to bolo riskantné – nadmerné emisie mohli viesť k výmene dolárov späť za zlato a vyčerpania zlatých rezerv Spojených štátov.

Okrem toho v tom bola slabina, ktorú mohli využiť tí, ktorý boli nespokojní s americkou nadvládou. V roku 1967 napísal ľavicový novinársky magnát Jean-Jacques Servan-Schreiber slávnu knihu „Americká výzva“, v ktorej tvrdil, že Európa bola kolonizovaná ekonomicky nadradenou americkou konkurenciou.

Vo Francúzsku v tom čase vládol de Gaulle, na ktorého anglo-americká nadvláda nikdy neurobila dojem. S cieľom jej oslabenia menil každý voľný dolár za zlato.

V neskorých šesťdesiatych rokoch sa situácia vymkla kontrole, pretože „veľké spoločnosti“ a vietnamská vojna boli veľmi nákladnými projekty, ktoré boli financované z rozpočtového deficitu, čo viedlo k významnému inflačnému tlaku. Inflácia, ktorú sa USA snažilo vyviezť, spôsobila prebytok dolárov v zahraničí. Neudržateľné bolo najmä zhodnotenie nemeckej marky. Európania začali vyvíjať tlak na Spojené štáty, aby znížili svoje deficity, odozvou bol známy výrok ministra financií USA Johna Conally „Dolár je naša mena a váš problém“.

Situácia sa však stala neudržateľnou a Nixon bol nútený uzavrieť „Zlaté okno“, aby zastavil proces vyčerpávania amerických zlatých rezerv. To bol koniec Bretton-Woodského systému a od tej chvíle plávajú hlavné meny voľne na svetových menových trhoch.

Petrodolár

Dolár tým však o štatút rezervnej meny neprišiel, pretože USA mu našlo status nový – dohovoril sa so Saudskou Arábiou, že obchodovanie s ropou bude prebiehať iba v dolároch. Saudovia boli ochotní investovať svoje dolárové bohatstvo na Wall Street a tým pádom sa tieto transakcie pre USA stali ešte ziskovejšie. Saudská Arábia kontrolovala OPEC a dolár tak bol zachránený – medzinárodný obchod s ropou je financovaný iba v dolároch. Od tej doby máme neformálny čierno-zlatý štandard známy ako petrodolár.

Táto situácia bola lepšia ako predtým, pretože nadmerná emisia dolárov, pre medzinárodný obchod alebo pre financovanie rôznych amerických projektov, už nebola hrozbou pre vyčerpanie zlatých rezerv, ale viedla iba k vyšším cenám.

V poslednom desaťročí sa problém nadmernej emisie dolárov riešil umelým nárastom cien ropy za pomoci mystifikácie „ropného vrcholu“ a pozastavením ťažby ropy v Iraku. Je potrebné si uvedomiť, že USA nepotrebuje väčšiu produkciu ropy. Na svete je toľko ropy, že by jej slobodná ťažba skoncovala s monopolným postavením moci, ktorú peniaze majú. Invázia do Iraku a túžba po ovládnutí Stredného východu má jediný cieľ – znížiť produkciu ropy. Saddámovo samovražedné rozhodnutie prijímať euro ako prostriedok platby za svoju ropu iba urýchlilo jeho koniec.

Dokonca aj dnes nedosahuje produkcia ropy v Iraku ani polovičnú úroveň, ktorú mala pred rokom 1991. Spoločne so západnými ropnými spoločnosťami pri kormidle sa produkcia v Iraku na svoju úroveň pravdepodobne nikdy nevráti.

Zvýšením ceny ropy sa „vyčistili“ prebytočné dolárové zásoby, ktoré boli potrebné na jej úhradu. V dôsledku toho sa stal dolár relatívne stabilný. Samozrejme to dobre zapadá aj do programu „vyhladenia“ strednej triedy a na základe dohody o vyšších cenách ropy to znamená aj rastúce investície z ropných príjmov na Wall Street.

Samozrejme to ide na ruku USA, pretože za skutočné produkty môže platiť svojimi bezcennými papiermi. USA môže financovať svoj obchodný deficit donekonečna. Obchodné deficity sú v prípade USA mylne chápané ako problém.
Z pohľadu USA je účelom obchodu nie vývoz, ale dovoz. Vyvážame, aby sme zaplatili za to, čo potrebujeme od ostatných. Ak spravujete rezervnú menu, nemusíte vyvážať toľko ako dovážate, pretože dovoz môžete čiastočne financovať tlačením peňazí. Pre ostatné krajiny je niečo také nemožné a v dlhodobom horizonte by pre nich mal deficit obchodnej stability fatálne následky, pretože to vedie k odlivu kapitálu.

Ale aj Spojené štáty zažívajú ťažké časy. Ich infraštruktúra sa rúca, ich výrobne základne prestali existovať, USA precenilo svoje sily. Potrebuje stále viac vyhrážok, aby udržalo národ v podriadenosti dolára, ale rovnako tak ako zlyhal v roku 1971 Connally, zlyhali Spojené štáty dnes. Moc peňazí skoncovala s USA rovnako ako s dolárom a presúva sa do ďalšej fázy. Dolár bude musieť ustúpiť a my budeme svedkami reštrukturalizácie.

Nový menový poriadok

Čína chce mať yuan krytý zlatom, ktorý bude mať veľkú moc na medzinárodnej scéne. Austrália, ktorá je na Číne so svojím 30% vývozom do tejto krajiny úplne závislá, chystá priamu konvertibilitu yuana a austrálskeho dolára. To znamená, že už nebude používať americký dolár na financovanie dvojstranného obchodu. Tým pádom dolárov, ako rezervnej meny, bude treba menej.

V roku 2001 vymyslel výkonný riaditeľ Goldman Sachs Jim O’Neill BRIC, neskôr BRICS, pretože do zoskupenia bola pridaná Južná Afrika reprezentujúci Afriku a zdôrazňujúci globálne výzvy, ktoré pred ňou teraz stojí. Je jasné, že Rusko a Čína ako dva mocní susedia, mali už dlhotrvajúce a dôležité bilaterálne vzťahy. Rovnako tak je jasné, že majú len málo spoločného s Brazíliou, Indiou a Južnou Afrikou. Mimochodom India a Čína sú zaprisahaní nepriatelia. Avšak v roku 2009 usporiadali prvý summit. A asi len pred týždňom sme zrazu všetci mohli počuť, že BRICS sa chystá vytvoriť konkurenciu MMF. Na detailoch stále pracujú a stále to nie je hotová vec, ich kroky sa ale zdajú byť veľmi vážne.

A nakoniec je tu euro, ktoré, nenechajte sa mýliť, je v skvelej kondícii. Áno, k strate legitimity eurokratov došlo kvôli kríze eura a mena stráca podporu dokonca aj v Nemecku. Ale kríza eura je len produktom pre vlastnú potrebu, určeným na „obalamucení“ krajín, aby poslušne prijali fiškálne zodpovednosti požadované Bruselom. Toto je posledná „prekážka“ na ceste k rozvoju európskeho federalistického superštátu. Hoci je euro hlboko nenávidené, pre moc a silu peňazí to nie je žiadny problém: moc peňazí to nerobí preto, aby mala priateľov, dokonca sa nebráni ani veľkým súbojom. Boji sa iba skutočných alternatív a tie sú zatiaľ v nedohľadne. Nikto neponúka nič skutočného, ​​nič hmatateľného. Stačí dosiahnuť fiškálnej únie a kríza je preč. Ľudia majú krátku pamäť.

Euro bolo navrhnuté ako mena, ktorá sa nakoniec musí opierať o zlato a ECB má dosť na to, aby na nadchádzajúci prechod bola pripravená.

Záver

Sme svedkami začiatku nového menového poriadku. K dispozícii bude niekoľko viac či menej rovnakých blokov: dolárová zóna, zóna yuan (BRICS) a euro spolu s japonským jenom a librou ako menšie bloky. Tie sa neskôr môžu zblížiť k ešte väčšej „spolupráci“ – počas neúprosného pochodu moci peňazí k zahraničným menám.

Tieto jednotky budú aspoň čiastočne kryté zlatom, čo znamená dlhodobé deflačné tlaky. Centrálne banky nakupujú zlato vo veľkom množstve, čo vyzýva k zaujímavej otázke, prečo sa ceny zlata za posledných 18 mesiacov nezvýšili.

Pre Spojené štáty bude kontrola prechodu zložitou záležitosťou. Do ich krajiny sa vráti trilióny zbytočných dolárov a to povedie k veľmi silným inflačným tlakom v krajine. Nie je jasné, ako sa s tým Fed vysporiada. Možno to nezvládne. Navyše, Spojené štáty sú pravdepodobne v najhoršej pozícii voči novému zlatému štandardu. Tvrdí, že majú vo Fort Knox 8 tisíc ton zlata, ale v skutočnosti tomu nikto neverí.

Panický strach z hyperinflácie, ktorý vyvolávajú Rakúšania kvôli tlačeniu peňazí je otázny: v súčasnosti sme svedkami stagflačnej depresie a ceny rastú kvôli špekuláciám, nie kvôli nadbytku peňazí. Až dolár stratí svoj súčasný štatút, bude dlhodobý rast cien normou.

Depresia sa iba začína.

Preložené z článku: The Dying Dollar and the Rise of a New Currency Order
Foto so súhlasom Photos8.org

&#128065 696

Share

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *